Zásadnú úlohu pri zelenej a digitálnej transformácii musí zohrávať sociálna spravodlivosť. Znamená to riešiť sociálne a hospodárske vplyvy týchto transformácií s osobitnejším zameraním na regióny, priemyselné odvetvia a pracovníkov, ktorí pri tom budú čeliť najväčším výzvam.
Komisia Ursuly von der Leyenovej preto vytvorila Mechanizmus spravodlivej transformácie, kľúčový nástroj Únie, ktorým sa zaistí, že sa transformácia uskutoční spravodlivým spôsobom, pričom do roku 2027 zmobilizuje na cielenú podporu až 55 miliárd eur.
Napriek nahromadeným problémom spôsobeným pandémiou a ruskou vojnou na Ukrajine bola Únia schopná zachovať zamestnanosť. Deje sa tak vďaka kombinácii krátkodobej flexibility a dlhodobej vízie, ktorá sa premietla do programu na podporu na zmierňovania rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE).
SURE pomohol zamestnávateľom počas opatrení na obmedzenie pohybu vyplácať zamestnancom mzdy, a tým ich udržať v práci. V roku 2021 pokračoval v ochrane pracovných miest a zároveň položil základy pre rozsiahle oživenie hospodárstva.
Ďalšie nástroje na inkluzívne oživenie hospodárstva
Nástroj NextGenerationEU je nástroj obnovy s rozpočtom 800 miliárd eur, ktorý má pomôcť napraviť hospodárske a sociálne škody spôsobené pandémiou koronavírusu. Podporuje rozvoj podnikov a podnikania, posilňuje systémy zdravotnej starostlivosti, financuje programy odbornej prípravy, programy zamestnanosti a poskytuje školské vybavenie a materiálnu pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú. Jedným z najväčších programov v rámci nového nástroja Next Generation EU je REACT-EU, ktorý podporuje obnovu v celej EÚ so zameraním na rast v menej rozvinutých regiónoch.
Dôležitou súčasťou hospodárskej odozvy Komisie na pandémiu bola aj štátna pomoc. Od začiatku krízy Komisia schválila takmer 1 010 vnútroštátnych opatrení v celkovej odhadovanej výške približne 3,2 bilióna eur. Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci v dôsledku ochorenia COVID bol do 30. júna 2022 postupne zrušený.
Komisia medzitým v novembri 2021 prijala oznámenie o politike hospodárskej súťaže pripravenej na nové výzvy. Vymedzuje sa ňom dôležitá úloha politiky hospodárskej súťaže na ceste Európy k obnove, zelenej a digitálnej transformácii a odolnému jednotnému trhu
Napokon najodolnejším modelom technologicky orientovaného postpandemického sveta je silné sociálne trhové hospodárstvo, ktoré na prvé miesto stavia životné podmienky ľudí. V marci 2021 bol preto prijatý akčný plán Európskeho piliera sociálnych práv. Navrhli sa ňom tieto tri ambiciózne hlavné ciele EÚ do roku 2030.
Skupina občanov vo Varšave založila obchod pod názvom „Pulawska 20“, kde sa zhromažďujú potraviny, kozmetika a oblečenie, ktoré sa potom poskytujú ukrajinským utečencom a vnútorne vysídleným osobám.
Európsky program v oblasti zručností je päťročný plán pomoci jednotlivcom a podnikom, aby získali viac zručností a skvalitnili tie, čo už majú, aby sa vyrovnali rozdiely v zamestnanosti a aby sa im v ekologickejšom a digitálnejšom hospodárstve darilo. Tento pakt začal pôsobiť v novembri 2020 a spája spoločnosti, pracovníkov, miestne orgány, sociálnych partnerov, poskytovateľov odbornej prípravy a služby zamestnanosti s cieľom stanoviť, aké zručnosti budú potrebné v rôznych odvetviach, a zaviazať sa k rekvalifikácii pracovníkov. Doteraz sa k paktu pripojilo viac ako 600 organizácií, ktoré prijali záväzok, že pomôžu zvýšiť úroveň zručností 1,5 milióna ľudí.
Rada v júni 2022 prijala odporúčania týkajúce sa individuálnych vzdelávacích účtov a mikrocertifikátov. S cieľom zabezpečiť, aby Európa aj naďalej dosahovala svetovú úroveň v oblasti vzdelávania, Komisia začala uplatňovať európsku stratégiu pre univerzity, ktorá rozšírením a prehĺbením spolupráce výrazne zlepší konkurencieschopnosť našich systémov vysokoškolského vzdelávania.
V júni 2022 dosiahli Parlament a Rada historickú dohodu o smernici o primeraných minimálnych mzdách, ktorú Komisia navrhla v októbri 2020. Od začiatku ide o prioritný predpis Komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorý pomôže zlepšiť primeranosť minimálnych miezd a prístup pracovníkov k ochrane minimálnej mzdy v celej EÚ.
S cieľom chrániť pracovníkov pred novými výzvami, ktoré prináša digitalizácia sveta práce, Komisia navrhla v decembri 2021 smernicu o zlepšení pracovných podmienok pri práci pre platformy.
Zmyslom návrhu je zabezpečiť, aby sa ľuďom pracujúcim prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem priznalo postavenie legálneho zamestnania, ktoré zodpovedá ich skutočným pracovným podmienkam, a aby mohli využívať pracovné práva a sociálne výhody, na ktoré majú nárok.
