V rokoch 2022 – 2023 si Komisia aj naďalej plnila svoju úlohu strážkyne zmlúv. Pri obrane demokracie a budovaní silnej a odolnej Európy sa dôraz kládol na tieto témy:
- Dodržiavanie zásad právneho štátu a boj proti korupcii
- Podpora nových foriem demokratickej angažovanosti
- Budovanie Únie rovnosti
- Zvyšovanie našej odolnosti a ochrana občanov EÚ
- Prekonanie pandémie COVID-19 a budovanie zdravotnej únie
- Budovanie udržateľného a spravodlivého migračného systému
- Reakcia na humanitárnu výzvu
Dodržiavanie zásad právneho štátu a boj proti korupcii
Vojna Ruska proti Ukrajine nám pripomenula potrebu brániť našu ťažko vybojovanú demokraciu a slobody. Každá generácia Európanov musí prispieť k budovaniu odolnosti európskej demokracie a obnoviť sľub európskeho mierového projektu.
Právny štát – sloboda, spravodlivosť, rovnosť
Právny štát tvorí základ našej Únie. Vo výročnej správe o právnom štáte sa monitorujú trendy, pozitívne aj negatívne, týkajúce sa právneho štátu v členských štátoch.
V správe za rok 2023 sa odráža pozitívny trend, pričom sa uznáva, že na dokončenie niektorých reforiem treba viac času.
Účinné protikorupčné politiky
Komisia prijala v máji 2023 rozhodné opatrenia na boj proti korupcii v EÚ a na harmonizáciu pravidiel EÚ týkajúcich sa vymedzenia trestných činov korupcie a sankcií za ne. Cieľom je
- zabezpečiť prísne normy proti celej škále trestných činov korupcie
- zlepšiť ich presadzovanie
- zaviesť v členských štátoch štruktúry, ktoré pomôžu lepšie predchádzať korupcii.
Komisia navrhla aj nový osobitný sankčný režim zameraný na závažné trestné činy korupcie na celom svete.
Protikorupčné politiky sú podstatnou súčasťou priaznivého prostredia, ktoré je potrebné pre právny štát, rovnako ako
- rešpektovanie nezávislosti súdnictva
- slobodné a pluralitné médiá
- transparentná a vysokokvalitná verejná správa
- a slobodná a aktívna občianska spoločnosť
Návrh na vytvorenie medziinštitucionálneho etického orgánu
Komisia navrhla v júni 2023 vytvorenie medziinštitucionálneho etického orgánu. Zavedú sa teda spoločné normy etického správania členov inštitúcií EÚ a formálny mechanizmus koordinácie a výmeny názorov na etické požiadavky medzi inštitúciami.
Podpora nových foriem demokratickej angažovanosti
Zapájanie občanov
V nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy, ktorá je bezprecedentnou iniciatívou v kontexte participatívnej demokracie, Komisia podniká opatrenia na základe odporúčaní občanov.
Na novozavedených panelových diskusiách občanov poskytuje približne 150 náhodne vybraných občanov svoje názory na kľúčové návrhy Komisie pred tým, ako ich Komisia predloží. Dôraz sa kladie na mladšiu generáciu a ich kľúčovú úlohu pri formovaní budúcnosti.
Na nových panelových diskusiách občanov poskytlo približne 150 náhodne vybratých jednotlivcov svoje názory na kľúčové návrhy Komisie V roku 2023 diskutovali o plytvaní potravinami, virtuálnych svetoch a vzdelávacej mobilite.
Zaregistrovanie 100. európskej iniciatívy občanov
Komisia 18. apríla 2023 zaregistrovala 100. iniciatívu, v ktorej sa vyzýva na prepojenie všetkých európskych hlavných miest vysokorýchlostnou železničnou sieťou. Európske iniciatívy občanov sú od svojho vzniku v roku 2012 významným nástrojom participatívnej demokracie a ich prostredníctvom sa podarilo získať viac ako 17 miliónov podpisov pre rôzne návrhy.
Budovanie Únie rovnosti
Komisia je aj naďalej odhodlaná budovať spoločnosť, v ktorej majú všetci rovnaké príležitosti prosperovať. Každý musí mať možnosť slobodne vyjadrovať svoju osobitosť, vysloviť svoj názor, hlásiť sa k vierovyznaniu a milovať, koho chce.
Rodová rovnosť
V stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 sa zdôrazňuje význam podpory prosperujúcej a rodovo rovnocennej spoločnosti a hospodárstva. V súlade s ňou sme predložili návrhy s cieľom:
- chrániť a posilňovať práva rodín v cezhraničných situáciách
- posilňovať uplatňovanie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu pre mužov a ženy, aby rodový rozdiel v odmeňovaní skončil na smetisku dejín.
- odstrániť rodovo motivované násilie.
S cieľom posilniť rodovú rovnosť vo vrcholových orgánoch spoločností sme v novembri 2022 prijali prelomové pravidlá, v ktorých sme stanovili, aby bolo do roku 2026 aspoň 40 % pozícií nevýkonných riadiacich pracovníkov v kótovaných spoločnostiach obsadených menej zastúpeným pohlavím.
Boj proti násiliu páchanom na ženách,
EÚ 1. júna 2023 konečne pristúpila k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Stalo sa tak sedem rokov po predložení návrhu Komisie. V súčasnosti rokujeme o minimálnych normách v práve EÚ, ktoré budú zamerané na
- kriminalizovanie určitých foriem rodovo motivovaného násilia
- zlepšenie prístupu obetí k spravodlivosti, ochrane a podpore
- zabezpečenie koordinácie medzi príslušnými útvarmi
- predchádzanie týmto druhom trestných činov.
Práva LGBTIQ osôb
Ako sa stanovuje v stratégii pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025, Komisia predložila v decembri 2022 návrh na posilnenie postavenia orgánov pre otázky rovnosti v boji proti diskriminácii, a to stanovením minimálnych noriem, pokiaľ ide o ich mandát, právomoci, úlohy zdroje a nezávislosť.
Boj proti rasizmu
V rámci akčného plánu EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 Komisia
- vyzvala členské štáty, aby do konca roka 2022 prijali národné akčné plány boja proti rasizmu
- naliehavo vyzvala členské štáty, aby vypracovali národné stratégie na boj proti antisemitizmu
- vyhodnotila vnútroštátne rámce pre rómske obyvateľstvo
- vymenovala nového koordinátora na boj proti nenávisti voči moslimom.
Balík opatrení v oblasti zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím
Tak ako všetci ostatní, aj osoby so zdravotným postihnutím majú právo plnohodnotne sa podieľať na všetkých aspektoch života. Balík opatrení v oblasti zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol predložený v septembri 2022, slúži na podporu členských štátov pri
- presadzovaní sociálneho začleňovania
- boji proti chudobe
- zvyšovaní zručností a kompetencií osôb so zdravotným postihnutím.
V septembri 2023 predložila Komisia návrh na zavedenie preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý má zabezpečiť cezhraničné uznávanie zdravotného postihnutia. Uľahčí sa ním krátkodobý pobyt v iných členských štátoch tým, že sa v celej EÚ poskytne rovnaký prístup k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu v súvislosti so službami, aký majú štátni príslušníci daného členského štátu.
Zvyšovanie našej odolnosti a ochrana občanov EÚ
EÚ je v rámci európskej bezpečnostnej únie odhodlaná chrániť všetkých svojich občanov a podniky, a to online aj offline. Od júla 2020 sa nám podarilo dosiahnuť významný pokrok a spevniť štyri piliere tejto stratégie.
Od júla 2020 sa nám podarilo dosiahnuť významný pokrok a spevniť štyri piliere tejto stratégie.
- riešenie zraniteľných miest,
- posilnenie kybernetickej bezpečnosti,
- upevňovanie spolupráce v oblasti presadzovania práva
- a podpora odolnosti voči hybridným hrozbám.
Okrem toho sú v súčasnosti už zavedené moderné pravidlá zabezpečujúce fyzické a digitálne aspekty odvetví kritickej infraštruktúry vrátane energetiky, dopravy, zdravotníctva, vesmíru, telekomunikácií a digitálnych technológií.
Akt o kybernetickej solidarite
Cieľom navrhovaného aktu o kybernetickej solidarite je posilniť v rámci Únie spoluprácu v oblasti boja proti kybernetickým hrozbám
- zlepšením odhaľovania hrozieb a zvyšovaním informovanosti o nich
- zlepšením pripravenosti kritických subjektov
- posilnením kapacít v oblasti koordinovaného krízového riadenia a reakcie vo všetkých členských štátoch.
Stratégia námornej bezpečnosti EÚ
V marci 2023 Komisia predstavila aktualizovanú stratégiu námornej bezpečnosti EÚ, v ktorej sa navrhujú opatrenia na posilnenie námornej bezpečnosti vrátane
- námorných cvičení na úrovni EÚ
- skvalitnených operácií pobrežnej stráže
- posilnených bezpečnostných inšpekcií v prístavoch EÚ s cieľom prehĺbiť spoluprácu s partnermi, ako je NATO, a tak presadzovať námorný poriadok založený na pravidlách.
Stratégia EÚ v oblasti kozmického priestoru pre bezpečnosť a obranu
Stratégia EÚ v oblasti kozmického priestoru pre bezpečnosť a obranu odráža skutočnosť, že EÚ uznala kozmický priestor ako strategickú oblasť, ktorá je predmetom sporov, a jej cieľom je
- chrániť naše vesmírne prostriedky, ako sú satelity
- zabraňovať nepriateľským činnostiam vo vesmíre, ako je špionáž
- posilňovať našu strategickú autonómiu.
Ide o prvý pevninský kozmodróm na území EÚ, ktorý bol slávnostne uvedený do prevádzky v januári 2023. Dokáže do vesmíru vypustiť konštelácie malých satelitov, ktoré posilnia kapacity EÚ v oblasti pozorovania Zeme kľúčové pre boj proti klimatickým katastrofám či vojenským hrozbám v reálnom čase.
Zvyšovanie odolnosti voči prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou
Rezerva hasičských lietadiel v systéme rescEU v súčasnosti zahŕňa 24 lietadiel a 4 vrtuľníky z 10 členských štátov. V roku 2023 EÚ zmobilizovala prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany stovky hasičov, vozidiel a lietadiel na boj proti rozsiahlym požiarom v Európe a prejavila solidaritu s našimi medzinárodnými partnermi, ako je Kanada. V roku 2022 Komisia vypracovala aj akčný plán na prevenciu lesných požiarov.
Európska komisia prijala vo februári 2023 aj odporúčanie a súvisiace oznámenie v snahe stanoviť spoločné ciele na zvýšenie odolnosti voči katastrofám v oblasti civilnej ochrany Zahrnuté sú v nich opatrenia, ktoré pomôžu európskym krajinám lepšie sa pripraviť na prírodné hrozby vrátane zemetrasení, záplav či lesných požiarov.
Predsedníčka von der Leyenová navštívila zaplavené oblasti talianskeho regiónu Emilia Romagna, kde sa presvedčila o silnom zmysle pre nezištnú pomoc a solidaritu stoviek dobrovoľníkov. Mnohí z dobrovoľníkov si vzali pracovné voľno, aby mohli pomôcť pri nevyhnutnej hĺbkovej sanácii či podať pomocnú ruku ľuďom, ktorí prišli o domovy a firmy, pri oprave ich príbytkov.
Prekonanie pandémie a budovanie zdravotnej únie
COVID-19
Status pandémie COVID-19 ako globálnej núdzovej zdravotnej situácie bol 5. mája 2023 oficiálne odvolaný. Túto bezprecedentnú krízu sme dokázali prekonať vďaka našej húževnatosti, solidarite a koordinácii, ako aj hlbokej dôvere vo vedu a inovácie a investovaniu do nich.
Stratégia EÚ v oblasti vakcín
Stratégia EÚ v oblasti vakcín priniesla pôsobivé výsledky, pričom viac ako 70 % obyvateľstva EÚ bolo plne zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19.
Vďaka sieti EU FAB (sieť výrobcov vakcín pre prípad budúcich núdzových zdravotných situácií) máme sústavnú kapacitu na výrobu 500 až 700 miliónov dávok vakcín ročne a môžeme tak zabezpečiť, aby boli vakcíny v budúcnosti v prípade krízy rýchlo dostupné. Sme naďalej odhodlaní zabezpečiť, aby boli vakcíny dostupné vo všetkých častiach sveta. Od decembra 2020 sa do 168 krajín vyviezlo takmer 2,5 miliardy dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19.
- Viac ako 70 % obyvateľstva EÚ je plne zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19
- V prípade budúcej krízy možno ročne vyrobiť 500 až 700 miliónov dávok vakcín
- Od decembra 2020 sa do 168 krajín vyviezlo takmer 2,5 miliardy dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19
Digitálny COVID preukaz EÚ:
Digitálny COVID preukaz EÚ uľahčil občanom v celej Európskej únii bezpečné a bezplatné cestovanie v časoch, keď členské štáty obmedzili cestovanie počas pandémie. Od jeho zavedenia v roku 2021 sa v EÚ vydalo viac ako 2,3 miliardy týchto preukazov. Na jeho úspech nadviazala v júni 2023 Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá prevzala systém digitálneho COVID-19 preukazu EÚ s cieľom vytvoriť globálny systém, ktorý pomôže chrániť občanov na celom svete pred aktuálnymi i budúcimi ohrozeniami zdravia.
Európska zdravotná únia
V minulom roku pokračovala práca na budovaní silnej európskej zdravotnej únie s cieľom lepšie chrániť zdravie našich občanov. Umožňuje EÚ a jej členským štátom lepšie predchádzať budúcim pandémiám, riešiť ich a zlepšiť odolnosť európskych systémov zdravotnej starostlivosti.
Plán na boj proti rakovine
V roku 2020 sa v EÚ zaznamenalo viac ako 2,7 milióna diagnostikovaných prípadov rakoviny a 1,3 milióna úmrtí na túto chorobu. Plán na boj proti rakovine je doposiaľ najkomplexnejšou iniciatívou EÚ v oblasti boja proti rakovine so solídnym financovaním v objeme štyroch miliárd EUR. V septembri 2022 sme predstavili nový vedecky podložený prístup k skríningu rakoviny a v roku 2023 bola spustená európska iniciatíva zameraná na diagnostické zobrazovanie v onkológii, ktorá využíva potenciál údajov a digitálnych technológií s cieľom lepšie odhaľovať rakovinové ochorenia a liečiť ich.
- Viac než 2,7 milióna diagnostikovaných prípadov rakoviny v roku 2020
- 1,3 milióna úmrtí v EÚ v roku 2020
- Plán na boj proti rakovine s rozpočtom 4 miliardy EUR
Revízia farmaceutických právnych predpisov
V apríli 2023 bola európska zdravotná únia posilnená o ďalší kľúčový pilier, ktorým je najvýznamnejšia revízia farmaceutických právnych predpisov za posledných dvadsať rokov Jej cieľom je vytvoriť jednotný trh s liekmi podporou lepšej dosiahnuteľnosti, prístupnosti a cenovej dostupnosti liekov pri súčasnom posilnení inovácií a konkurencieschopnosti farmaceutického priemyslu EÚ.
Prvý komplexný prístup EÚ k duševnému zdraviu
V júni 2023 sme predstavili prvý komplexný prístup EÚ k duševnému zdraviu, do ktorého sme premietli odporúčania občanov nastolené počas Konferencie o budúcnosti Európy a reagujeme v ňom aj na podnety Európskeho parlamentu vyzývajúce k intenzívnejším opatreniam v oblasti duševného zdravia. Navrhujú sa v ňom opatrenia na podporu dobrého duševného zdravia s osobitným zameraním na deti a mladých ľudí. Komisia podporí členské štáty v úsilí venovať prioritnú pozornosť ľuďom a otázkam ich duševného zdravia prostredníctvom 20 hlavných iniciatív a finančnými prostriedkami EÚ v objeme 1,2 miliardy EUR.
Budovanie udržateľného a spravodlivého migračného systému
V Novom pakte o migrácii a azyle sa Komisia zameriava na posilnenie a integráciu kľúčových politík EÚ v oblasti migrácie, azylu a riadenia hraníc. V tejto súvislosti má kľúčový význam dohoda o celom súbore reforiem v oblasti azylu a migrácie, o ktorých sa v súčasnosti rokuje.
Predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a boj proti nemu
Komisia 19. decembra 2022 navrhla posilnenie pravidiel na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a boj proti nemu.
Aktualizované pravidlá uľahčia orgánom presadzovania práva a justičným orgánom vyšetrovať a stíhať nové formy vykorisťovania a pomôžu im identifikovať a podporiť obete týchto činov.
Každoročne sa viac ako 7 000 ľudí stane obeťami obchodovania s ľuďmi v EÚ. Väčšinu obetí tvoria ženy a dievčatá, ale podiel mužských obetí je takisto na vzostupe, najmä pokiaľ ide o pracovné vykorisťovanie.
Migrácia kvalifikovanej pracovnej sily
Rozvoj legálnych možností migrácie prispieva k znižovaniu neregulárnej migrácie a môže pomôcť posilniť európske hospodárstva. Preto Komisia zaviedla v októbri 2022 celoúnijnú platformu, ktorej cieľom je zatraktívniť EÚ pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí hľadajú pracovné príležitosti v EÚ. Bude pomáhať zamestnávateľom v EÚ hľadať talenty, ktoré potrebujú, a zabezpečovať im dôstojné pracovné podmienky.
Komisia spustila v januári 2023 platformu pre pracovnú migráciu s cieľom pokročiť v migrácii kvalifikovanej pracovnej sily z tretích krajín do EÚ a zabezpečiť dobré riadenie tejto migrácie, ako aj jej zacielenie tam, kde je potrebná pracovná sila a požadované zručnosti.
Reakcia na humanitárnu výzvu
Európska komisia poskytovala Ukrajine bezprecedentnú podporu, no pri tom naďalej po celom svete poskytovala humanitárnu pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú. Počas minulého roka úroveň humanitárnych potrieb, ktorá bola už beztak rekordne vysoká, naďalej celosvetovo rástla. Členské štáty spolu s Komisiou oznámili počiatočné financovanie humanitárnej pomoci na rok 2023 v objeme 8,4 miliardy EUR, ktoré je konkrétnym vyjadrením globálnej solidarity a vedúcej úlohy EÚ v humanitárnej činnosti.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenováa švédske predsedníctvo Rady EÚ sa podieľali sa na organizácii medzinárodnej konferencie darcov v znamení solidarity s obeťami zemetrasenia. Celková výška prostriedkov prisľúbených v rámci tejto konferencie predstavuje 7 miliárd EUR, z čoho 6,05 miliardy EUR vo forme grantov a úverov pre Turecko a 911 miliónov EUR vo forme grantov pre Sýriu.
V júni 2023 usporiadala EÚ siedmu bruselskú konferenciu o budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu, na ktorej bola prisľúbená pomoc vo výške 5,6 miliardy EUR. EÚ a medzinárodné spoločenstvo na konferencii opätovne potvrdili pokračujúcu podporu sýrskemu ľudu, sýrskym utečencom a ich hostiteľským komunitám v susedných krajinách.
EÚ a Kanada sa spolu podieľali na organizácii medzinárodnej konferencie v znamení solidarity s venezuelskými utečencami a migrantmi a ich hostiteľskými krajinami a komunitami. Podujatie bolo zamerané na význam koordinovaných opatrení v kontexte prepojenia medzi humanitárnou oblasťou, rozvojom a stabilizáciou.
V reakcii na vojnu, ktorá vypukla v apríli 2023 v Sudáne, EÚ v júni 2023 navýšila svoje počiatočné humanitárne financovanie v objeme 73 miliónov EUR o ďalších 60 miliónov EUR. EÚ zároveň spustila letecký most humanitárnej pomoci pre Sudán a susedný Čad s cieľom priniesť do týchto krajín životne dôležité pomôcky.
V novembri 2022 bol v Burkina Faso spustený humanitárny letecký most. Vďaka tomuto mostu bolo možné uskutočniť dodávku potravín a základných zásob státisícom ľudí, ktorým v oblastiach pod blokádou hrozí hladomor.
V marci 2023 zorganizovala EÚ operáciu s využitím humanitárneho leteckého mosta pre mesto Goma. S podporou Francúzska dodala do tohto regiónu okrem iného aj zdravotnícke a výživové potreby.
V záujme dodávky životne dôležitej pomoci EÚ od augusta 2021 uskutočnila 29 letov s humanitárnym nákladom do Afganistanu. Lietadlo s touto pomocou naposledy pristálo v Afganistane 24. mája 2023.
Vo februári 2023 EÚ koordinovala prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany nasadenie viac ako 250 hasičov z EÚ v Čile, ako aj vyslanie koordinačných odborníkov a zdravotníckeho personálu. V snahe bojovať proti najhorším prírodným požiarom, aké sa vyskytli za posledné desaťročie, bola okamžitá pomoc pri hasení požiarov poskytnutá aj Kanade.
Pokrok v iných oblastiach
Zotrváme pri Ukrajine, dokedy to bude potrebné
Budovanie spravodlivého zeleného a digitálneho hospodárstva pre všetkých