Naša reakcia na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine je jasná a musí byť trvalá.
Naše úsilie o dosiahnutie spravodlivého mieru:
- Poskytovanie pomoci a podpory ukrajinskému ľudu
- Pomoc pri udržiavaní kritickej infraštruktúry na Ukrajine
- Prejavovanie solidarity s Ukrajinou a využívanie potenciálu hospodárstva a financií EÚ v plnej miere
- Pomoc Ukrajine pri jej obrane, dodávka vojenského vybavenia Ukrajine a výcvik ukrajinských vojakov
- Vyvodenie zodpovednosti voči Rusku a ukladanie sankcií na oslabenie ruskej vojnovej mašinérie
- Obnova Ukrajiny a podpora v záujme jej vstupu do EÚ
Poskytovanie pomoci a podpory ukrajinskému ľudu
EÚ uplatnila 4. marca 2022 – len niekoľko dní po začatí ruskej invázie – vôbec prvýkrát smernicu o dočasnej ochrane. Vďaka tomu získali ukrajinskí utečenci v EÚ práva vrátane povolení na pobyt, prístupu na trh práce, bývania, zdravotnej starostlivosti, ako aj mimoriadne dôležitých vzdelávacích príležitostí pre deti.
Členské štáty EÚ otvorili svoje domovy a srdcia miliónom ukrajinských vojnových utečencov a poskytli dočasnú ochranu približne štyrom miliónom ľudí.
- Viac ako päť miliónov osôb vnútorne vysídlených v rámci Ukrajiny
- Takmer 20 % ukrajinských detí našlo bezpečné útočisko v EÚ
Od januára 2023:
- 2,9 milióna ľuďom bola poskytnutá peňažná pomoc
- viac ako štyri milióny ľudí dostalo potravinovú pomoc;
- 1,1 milióna ľuďom boli poskytnuté služby kritickej ochrany
- 5,6 milióna ľudí dostalo lekárske ošetrenie či zdravotnícky materiál;
- takmer 3,3 milióna ľudí opäť získalo prístup k čistej vode a základným hygienickým a sanitačným službám.
Podpora utečencov utekajúcich pred vojnou
Vďaka iniciatívami CARE (Kohézne opatrenia na podporu utečencov v Európe a Flexibilná pomoc územiam) získala politika súdržnosti rozsiahlu flexibilitu, ktorá umožnila preprogramovať nepridelené kohézne fondy vo výške až 17 miliárd EUR na roky 2014 – 2020 na podporu ľudí utekajúcich pred ruskou inváziou.
Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany
Vďaka aktivácii mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany sa EÚ podarilo jej účinne nasmerovať pomoc Ukrajine zo všetkých 27 krajín EÚ, ako aj z Islandu, zo Severného Macedónska, z Nórska, zo Srbska a z Turecka.
- Úspešne sa vykonalo viac ako 2 500 operácií lekárskej evakuácie
- Doručilo sa viac ako 94 000 ton materiálnej pomoci, ktorá sa odhaduje na viac ako 760 miliónov EUR
Naplno využitá hospodárska a finančná sila EÚ
Cez koridory solidarity medzi EÚ a Ukrajinou sa podarilo vyviezť ohromujúcich 49 miliónov ton ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov. Tieto životne dôležité koridory zabezpečujú nielen vývoz poľnohospodárskeho tovaru, ale aj dovoz potrebných komodít. Celková obchodná hodnota tovaru prepraveného cez tieto koridory sa odhaduje na približne 99 miliárd EUR.
Vo februári 2023 vznikol medzi Komisiou a Ukrajinou prelomový pakt, ktorým sa Ukrajina pridružila k Programu pre jednotný trh. Jeho cieľom je uľahčiť trhový prístup, podporiť priaznivé podnikateľské prostredie a stimulovať dlhodobý udržateľný rast.
EÚ a jej členské štáty zmobilizovali ako prejav solidarity s Ukrajinou a jej ľudom 76 miliárd EUR
38,8 miliardy EUR na posilnenie celkovej hospodárskej, spoločenskej a finančnej odolnosti Ukrajiny
20 miliárd EUR na opatrenia vojenskej pomoci pre ukrajinské ozbrojené sily
- 2023
EÚ poskytuje Ukrajine podporný balík vo výške až 18 miliárd EUR vo forme veľmi výhodných úverov. Vďaka tejto podpore môže Ukrajina naďalej vyplácať mzdy a dôchodky a udržiavať základné verejnoprospešné služby, ako sú nemocnice, školy a bývanie pre vysídlené osoby. Podpora zároveň pomáha zabezpečiť makroekonomickú stabilitu a obnoviť zničenú kritickú infraštruktúru.
- 2022
EÚ poskytla makrofinančnú pomoc vo výške 7,2 miliardy EUR na zabezpečenie nepretržitého fungovania štátnej správy a verejnoprospešných služieb na Ukrajine.
Zachovanie kritickej infraštruktúry
Jadrová bezpečnosť
Keďže Rusko naďalej ohrozuje civilné jadrové zariadenia, EÚ poskytla Ukrajine zo strategickej rezervy rescEU materiálnu pomoc na jadrovú bezpečnosť v hodnote viac ako 54,8 milióna EUR, napr. na obnovu zariadení a laboratórií.
Energetika
Po odsúdeniahodných útokoch Ruska na ukrajinskú energetickú infraštruktúru boli urýchlene prijaté núdzové opatrenia. Už na začiatku vojny podnikla EÚ rozhodujúci krok v záujme stabilizácie elektrizačných sústav Ukrajiny a Moldavska a synchronizácie ich elektrizačných sústav s európskou kontinentálnou sieťou.
5 760 generátorov na výrobu elektriny dodaných na Ukrajinu
5 700 solárnych panelov darovaných Ukrajine
Telekomunikácie
Európska komisia úspešne dohodla s telekomunikačnými operátormi z EÚ a Ukrajiny, aby ukrajinským utečencom na tri mesiace umožnili používať ich mobilné telefóny s minimálnymi alebo žiadnymi roamingovými poplatkami. Okrem toho, že EÚ zabezpečila cenovo dostupný roaming, rozdala Ukrajincom hľadajúcim útočisko 2,5 milióna SIM kariet a na hraničných priechodoch a v prístreškoch zriadila Wi-Fi hotspoty.
Vďaka Európskemu mierovému nástroju s finančnými prostriedkami vo výške 5,6 miliardy EUR bolo možné doručiť tanky, vrtuľníky, systémy protivzdušnej obrany, riadené strely a muníciu.
Už viac ako 25 000 ukrajinských vojakov dostalo výcvik Vojenskej pomocnej misie EÚ na podporu Ukrajiny. Sme teda na dobrej ceste naplniť náš cieľ, ktorým je zabezpečiť do konca roka úplný výcvik 30 000 ukrajinských vojakov.
V júli 2023 nadobudol účinnosť akt na podporu výroby munície. Toto nariadenia obsahuje konkrétne cielené opatrenia na podporu výroby a bezpečné dodávky munície v rámci EÚ.
EÚ posilnila kybernetickú odolnosť Ukrajiny investíciou vo výške 10 miliónov EUR do vybavenia, softvéru a inej súvisiacej podpory.
Vyvodenie zodpovednosti voči Rusku
Ukrajinská generálna prokuratúra v súčasnosti vyšetruje viac ako 100 000 prípadov údajných vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré sa považujú za najzávažnejšie porušenia medzinárodného práva. EÚ plne podporuje vyšetrovanie a stíhanie týchto trestných činov vzhľadom na rastúci počet dôkazov.
EÚ vyčleňuje Medzinárodnému trestnému súdu 7,5 milióna EUR na pomoc pri vyšetrovaní vojnových zločinov spáchaných Ruskom. Komisia podporila aj vytvorenie Medzinárodného centra pre stíhanie zločinu agresie proti Ukrajine. Centrum, ktoré začalo svoju činnosť v júli 2023, bude podporovať súčasné aj budúce vnútroštátne vyšetrovania zločinu agresie a prispeje k výmene a analýze dôkazov zozbieraných od začiatku ruskej agresie.
Dobrovoľník Konstantin Gudauskas, syn litovského otca a kazašskej matky, využil svoj kazašský pas na cestovanie cez ukrajinské územia okupované Ruskom a pomohol zachrániť viac ako 200 ľudí v Kyjevskej oblasti, najmä v Buči. Ukrajinci ho volajú „Anjel z Buče“.
Sankcie a oslabenie ruskej vojnovej mašinérie
EÚ prijala proti Rusku 11 balíkov prísnych sankcií
Tieto sankcie otriasajú základmi ruského hospodárstva, pripravujú ho o kľúčové trhy a technológie a závažne obmedzujú schopnosť Kremľa financovať a viesť vojnu.
- EÚ uvalila sankcie na takmer 1 800 osôb a subjektov
- Viac ako 24 miliárd EUR vo forme zmrazených aktív vo vlastníctve ruských jednotlivcov v EÚ
- Približne 70 % aktív ruského bankového systému podlieha prísnym sankciám.
- Aktíva Ruskej centrálnej banky vo výške viac ako 200 miliárd EUR boli v EÚ zablokované
EÚ prijala sankcie aj proti Bielorusku v reakcii na jeho podiel na invázii na Ukrajinu. Sankcionovaný bol aj Irán, a to v súvislosti s výrobou a dodávkou bezpilotných lietadiel používaných na útoky na Ukrajinu. EÚ zároveň prijala prísnu „doložku proti obchádzaniu“, ktorá zakazuje občanom a podnikom EÚ vedome a úmyselne obchádzať sankcie.
Obnova Ukrajiny a jej vstup do EÚ
Budúcnosť Ukrajiny je v Európskej únii. Tento záväzok bol potvrdený na historicky prvom na zasadnutí komisárov s ukrajinskou vládou a na samite EÚ – Ukrajina vo februári 2023. Od júna 2022 má Ukrajina štatút kandidátskej krajiny pod podmienkou, že uskutoční kľúčové reformy. Ukrajina napreduje v realizácii nevyhnutných reformných krokov, ktoré Komisia uviedla vo svojom stanovisku k žiadosti Ukrajiny o členstvo v EÚ.
Hoci vojna ešte neskončila, EÚ už začala formovať základy obnovy Ukrajiny a svet začal konať.
- Viac ako 2 800 vzdelávacích zariadení bolo poškodených alebo zničených
- EÚ sa zaviazala k obnove poškodených škôl sumou vo výške 100 miliónov EUR
- 14 miliónov EUR a dodatočná podpora prostredníctvom kampane „Školské autobusy pre Ukrajinu“ v 11 členských štátoch EÚ, darovaných bolo 300 autobusov, ktoré sú nevyhnutné na bezpečnú prepravu ukrajinských detí do školy.
- Ruská agresia zasiahla 5,7 milióna školopovinných detí
- jún 2023
Návrh nástroja pre Ukrajinu v celkovej výške až do 50 miliárd EUR v rámci rozpočtu EÚ plánovaného na roky 2024 – 2027 na riešenie okamžitých potrieb obnovy, ako aj strednodobého modernizačného úsilia v záujme realizácie kľúčových reforiem v rámci prístupového procesu do EÚ
- január 2023
Multiagentúrna platforma na koordináciu darcov začala svoju činnosť s cieľom uľahčiť koordináciu medzinárodných darcov a finančných organizácií, aby sa podpora poskytovala súvislo, transparentne a zodpovedne.
- október 2022
Európska komisia a Nemecko ako predsedajúca krajina skupiny G7 spoločne zorganizovali v Berlíne medzinárodnú odbornú konferenciu o obnove, rekonštrukcii a modernizácii Ukrajiny
Odborníci na zneškodňovanie mín z Chorvátska už odovzdávajú svoje odborné poznatky kolegom z Ukrajiny. Chorvátsko je jediným členským štátom EÚ, ktorý musí ešte stále zneškodňovať na svojom území míny, ktoré tam zostali z vojny v 90-tych rokoch minulého storočia. EÚ ho v tomto úsilí bude do roku 2027 podporovať prostriedkami vo výške 120 miliónov EUR. Bolestivé skúsenosti s vojnou umožnili Chorvátsku získať neoceniteľný súbor zručností, ktorý Ukrajine pomôže zotaviť sa a obnoviť.
Nová etapa zjednocovania nášho kontinentu
Šokové vlny, ktoré vyslala Putinova útočná vojna, sa okamžite dostali k našim šiestim partnerom zo západného Balkánu. Rovnaké opatrenia, aké sme prijali vnútri našej Únie, sme rozšírili aj na západný Balkán. V decembri 2022 sme boli svedkami historického samitu EÚ – západný Balkán, ktorý sa po prvýkrát konal priamo v regióne. Predsedníčka von der Leyenová predstavila v júni 2023 nový plán rastu pre západný Balkán.
Posilnenie európskej obrany
Vzhľadom na neustále reálnu hrozbu zo strany Ruska sa strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO posunulo na vyššiu úroveň spolupráce podpísaním spoločného vyhlásenia o spolupráci medzi EÚ a NATO v januári 2023.
Fínsko a Švédsko podpísali 5. júla 2022 po ukončení prístupových rokovaní protokoly o pristúpení k NATO. Fínsko sa 4. apríla 2023 oficiálne stalo 31. členským štátom NATO.
Došlo aj k posilneniu obrannej spolupráce EÚ. V referende 1. júna 2022 dánski voliči podporili pristúpenie Dánska k spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike EÚ, čím ukončili 30-ročnú výnimku Dánska týkajúcu sa spolupráce EÚ v oblasti obrany.
Od roku 2021 Komisia úspešne iniciovala a implementovala Európsky obranný fond. Doposiaľ sa na projekty poskytlo viac ako 3 miliardy EUR ako investícia do obranných technológií a systémov budúcnosti. V roku 2023 sa z fondu poskytne ďalších 1,2 miliardy EUR na projekty v kľúčových oblastiach obrany, ako je získavanie informácií o situácii vo vesmíre, boj proti nadzvukovým strelám a vývoj prototypu Európskej hliadkovacej korvety.
