Hlavné úspechy
V uplynulom roku sme toho vďaka spolupráci dosiahli veľa. Pri zabezpečovaní prosperity Európy sme preukázali odolnosť, agilnosť a víziu:
- Posilnili sme našu energetickú nezávislosť prostredníctvom plánu REPowerEU a úspešne čelili energetickej vojne Ruska proti hospodárstvu EÚ
- Zrýchlili sme zelenú transformáciu
- Posilnili sme pozíciu EÚ v pretekoch o nulovú bilanciu emisií prostredníctvom Priemyselného plánu Zelenej dohody
- Formovanie digitálnej transformácie v službách človeka Európe
- Presadzovanie európskych hodnôt a záujmov prostredníctvom investícií v rámci stratégie Global Gateway na celom svete
- Silnejší jednotný trh a sociálne trhové hospodárstvo
- Posilnenie našej konkurencieschopnosti vďaka nástroju NextGenerationEU
Znovuzískanie našej energetickej nezávislosti
Rusko vedie vojnu, v ktorej používa dodávky energie ako zbrane, nielen proti Ukrajine, ale aj proti európskemu hospodárstvu. Vďaka plánu REPowerEU ukončujeme našu závislosť od ruských fosílnych palív a obnovujeme a zabezpečujeme dlhodobú a udržateľnú energetickú nezávislosť Európy.
Ide o jednotné európske úsilie. Členské štáty spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby každá krajina mala primerané dodávky plynu, zatiaľ čo EÚ sa usiluje o diverzifikáciu svojich dodávok energie za dostupné ceny.
- V prvých ôsmich mesiacoch vojny bolo nahradených 70 miliárd kubických metrov plynu z ruských plynovodov
- Zastavili sme dovoz ruského uhlia a radikálne sme znížili dovoz ruskej ropy
- Európske zásobníky plynu sme naplnili na rekordnú úroveň vyše 95 %
- Od augusta 2022 do marca 2023 sme ušetrili energiu a znížili našu spotrebu plynu o 18 %
Energetická platforma EÚ
Komisia zriadila aj platformu EÚ na nákup energie, v rámci ktorej sa zorganizoval vôbec prvý spoločný nákup plynu pre členské štáty spolu s Gruzínskom, Moldavskom, Ukrajinou a krajinami západného Balkánu. Tento spoločný nákup nám po prvýkrát umožnil využiť náš kolektívny politický a trhový vplyv na zlepšenie vyjednávacej pozície a združovaním dopytu a prilákaním dodávateľov zabezpečiť dodávky plynu a skvapalneného zemného plynu.
Urýchlenie zelenej transformácie a ochrana prírody
Počas energetickej krízy sme zaznamenali významný pokrok v zavádzaní energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá je kľúčovým pilierom iniciatívy REPowerEU, a v roku 2022 došlo v celej EÚ k jej zdvojnásobeniu.
Cieľom stratégie v oblasti slnečnej energie je ďalej urýchľovať zavádzanie fotovoltickej energie. EÚ zároveň vedie úsilie o rozvoj globálneho vodíkového hospodárstva a pripravuje balík opatrení na dekarbonizáciu vodíka a plynu.
- V roku 2022 sa vyrobilo viac elektriny z veternej a slnečnej energie ako z plynu
- Do roku 2030 sa bude zo solárnych fotovoltických zariadení získavať takmer štvornásobok energie
S cieľom udržať krok v pretekoch o nulovú bilanciu emisií a posilniť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ Komisia 1. februára 2023 predstavila Priemyselný plán Zelenej dohody.
V marci boli zavedené tri kľúčové iniciatívy na podporu Priemyselného plánu Zelenej dohody
V júni 2023 v estónskom meste Narva odštartoval prvý projekt Fondu na spravodlivú transformáciu. Ide o nové zariadenie na rafináciu magnetov na báze vzácnych zemín pre elektrické vozidlá – vôbec prvé takéto zariadenie mimo Ázie. Je prepojené aj na novú baňu v Grónsku, takže sa stalo prvým európskym dodávateľským reťazcom medzi baňou a rafinériou.
Pokračujeme aj v úsilí o obnovu prírody v celej Európskej únii vďaka nedávno navrhnutému právnemu predpisu o obnove prírody a akčnému plánu nulového znečistenia. Medzitým sme prijali akt EÚ o odlesňovaní, vďaka ktorému sa zamedzí tomu, aby sa v našich supermarketoch predávali neudržateľné výrobky, a dosiahli sme pokrok pri plnení cieľov balíka „Fit for 55“.
Táto transformácia bude mať samozrejme vplyv na poľnohospodárov a vidiecke komunity. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) na roky 2023 – 2027, ktorá nadobudla účinnosť začiatkom roka, podporí poľnohospodárov pri produkcii bezpečných, kvalitných a udržateľných potravín a zároveň umožní zachovať životaschopnosť a rozmanitosť vidieckych komunít.
Európske digitálne desaťročie
Naše hospodárstvo sa pod vplyvom digitálnych inovácií rýchlo mení a EÚ sa s tým snaží udržať krok. Revolúcia umelej inteligencie nám jednoznačne klope na dvere, a preto Komisia už v apríli 2021 predložila akt o umelej inteligencii. jeho cieľom je zabezpečiť, aby systémy umelej inteligencie v EÚ boli bezpečné, transparentné, etické, nezaujaté a pod ľudskou kontrolou.
Európsky parlament a členské štáty EÚ dosiahli v marci dohodu o európskom akte o čipoch, pričom Rada koncom júla formálne schválila nariadenie na posilnenie ekosystému polovodičov v Európe. Pokiaľ ide o údaje, ktoré sú hnacou silou európskeho digitálneho hospodárstva, snažíme sa o to, aby sa EÚ stala vďaka Európskej dátovej stratégii lídrom medzi spoločnosťami ťažiacimi z údajov. Pokiaľ ide o hospodárstvo, Komisia predložila v minulom roku aj dva nové návrhy na prispôsobenie platieb a širšieho finančného sektora digitálnemu veku.
Východonemecké Sasko úspešne zvládlo transformáciu a stalo sa jedným z popredných technologických centier v Európe s osobitným zameraním na mikroelektroniku. Financovanie EÚ zohralo kľúčovú úlohu a pomohlo prilákať ďalšie investície. Najvýznamnejším projektom je nová továreň na čipy spoločnosti Infineon, do ktorej bolo investovaných 5 miliárd EUR a ktorá vytvorí viac ako 1 000 nových vysokokvalifikovaných pracovných miest. V rámci európskeho aktu o čipoch by sa mala poskytnúť suma vo výške 1 miliardy EUR.
- Investície do európskeho aktu o čipoch sa odhadujú na viac ako 43 miliárd EUR.
- Investície Francúzska a Talianska vo výške 8 miliárd EUR do priekopníckych polovodičových zariadení
- 8,1 miliardy EUR vo forme verejného financovania v rámci „dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu“
Ďalší míľnik sa dosiahol v novembri 2022, keď online platformy prevzali po nadobudnutí účinnosti aktu o digitálnych službách väčšiu zodpovednosť za zmierňovanie škôd a ochranu práv používateľov. S cieľom presadzovať akt o digitálnych službách Komisia zriadila v apríli 2023 Európske centrum pre transparentnosť algoritmov (ECAT), ktoré sídli v Spoločnom výskumnom centre Komisie.
V tom istom mesiaci sa vďaka nadobudnutiu účinnosti aktu o digitálnych trhoch posilnila spravodlivosť a súťaživosť na digitálnych trhoch.
Silnejší jednotný trh a sociálne trhové hospodárstvo
Tento rok sme oslávili 30. výročie jednotného trhu, ktorý je základom trvalej konkurencieschopnosti Európy. V marci Komisia načrtla nový dlhodobý prístup, v ktorom sa uvádza, ako môže EÚ stavať na svojich silných stránkach podporou prosperujúcich podnikov, ktoré sú schopné konkurovať na svetovom trhu, pričom sa vytvoria atraktívne pracovné miesta a stanovia sa normy platné na celom svete.
Aj tohto roku sme navrhli ďalšie spôsoby, ako podporiť a ďalej rozvíjať jednotný trh. V máji sme navrhli najkomplexnejšiu a najambicióznejšiu reformu colnej únie od jej založenia v roku 1968. Mesiac predtým sme navrhli nové pravidlá týkajúce sa patentov, ktorými sa vytvorí transparentnejší, účinnejší a nadčasový rámec práv duševného vlastníctva.
Hospodárstvo EÚ naďalej vykazuje pozoruhodnú odolnosť, a to aj po niekoľkých hospodárskych otrasoch z posledných rokov. V roku 2022 došlo k obdivuhodnému oživeniu rastu na úrovni 3,4 %. Expanziu podporil silný trh práce, pričom miera nezamestnanosti dosahovala rekordne nízke úrovne a zamestnanosť rástla. Toto je do veľkej miery výsledok rozhodných opatrení EÚ a jej členských štátov.
Prioritami nášho jedinečného sociálneho modelu nie sú len obchodné príležitosti, ale aj blahobyt spoločnosti, keďže na prvom mieste sú v ňom vždy ľudia. Keďže pevne veríme v silu sociálneho dialógu, navrhli sme opatrenia na posilnenie sociálneho dialógu na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov. Zároveň musíme zabezpečiť, aby naše záchranné sociálne siete spĺňali svoj účel. Preto sme predložili odporúčania, ktorých cieľom je zabezpečiť primeraný minimálny príjem vo všetkých členských štátoch EÚ.
Európa potrebuje zároveň intenzívne investovať do celoživotného vzdelávania, ktoré má zásadný význam pre úspešné dovŕšenie zelenej, digitálnej a demografickej transformácie. Preto sme rok 2023 vyhlásili za Európsky rok zručností, na ktorý členské štáty vyčlenili z fondov EÚ približne 65 miliárd EUR.
- 1 500 organizácií v EÚ sa zapojilo do 14 priemyselných ekosystémov
- Do iniciatív v oblasti zručností sa investovalo 160 miliónov EUR
- Dva milióny ľudí mali prospech z činností zameraných na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu
- 15 500 programov odbornej prípravy sa aktualizovalo alebo vypracovalo
NextGenerationEU a zvýšenie európskych investícií
V rokoch 2022 a 2023 sa začalo s vynakladaním spoločných európskych investícií v objeme 800 miliárd EUR prostredníctvom nástroja NextGenerationEU. Výsledkom sú reálne projekty uskutočňované v teréne, ktorých cieľom je budovanie udržateľnej, odolnej a konkurencieschopnej Európy s cieľom zaručiť prosperitu pre všetkých Európanov.
Jadrom nástroja NextGenerationEU je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, vďaka ktorému majú všetky členské štáty EÚ k dispozícii bezprecedentné finančné zdroje. Členské štáty tieto finančné prostriedky využívajú na vykonávanie transformačných reforiem a vynakladanie investícií, ktoré zmenia európske hospodárstva a spoločnosti v prospech budúcich generácií. Čerpanie prostriedkov z tohto mechanizmu pokračuje v plnom tempe.
Medzi príjemcov, ktorým boli poskytnuté najvýznamnejšie objemy prostriedkov z fínskeho plánu obnovy a odolnosti, patrí startup Solar Foods, ktorý produkuje bielkoviny ako výsledok bioprocesu využívajúceho zelený vodík. Patentovaný „soleín“, na ktorého získanie stačí doslova len vzduch, sa môže využívať na výrobu akejkoľvek potraviny. Nejde o sci-fi – tento startup dostane 33,6 milióna EUR na vybudovanie demonštračného výrobného zariadenia vo fínskom meste Vantaa.
Global Gateway a zvýšenie globálnych investícií
EÚ naďalej zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji globálneho hospodárstva, ktoré je odolné, udržateľné a rastúce v prospech všetkých ľudí. Prostredníctvom stratégie Global Gateway, teda plánu udržateľných investícií po celom svete vo výške 300 miliárd EUR, Komisia podporuje infraštruktúrne projekty špičkovej kvality, ktoré prinášajú pracovné miesta, podporujú trvalý rast a vytvárajú hodnotu na miestnej úrovni.
Prvý míľnik v rámci stratégie Global Gateway mal podobu investičného balíka Afrika – Európa. Polovica počiatočných investícií Global Gateway v objeme približne 150 miliárd EUR je určená na podporu spolupráce s africkými partnermi. Odvtedy sme začali realizovať stratégiu Global Gateway v Ázii a Tichomorí a v Latinskej Amerike a Karibiku, kde predsedníčka von der Leyenová oznámila, že EÚ a jej členské štáty investujú vo výške 45 miliárd EUR.
Nový impulz pre obchodnú agendu EÚ
Rady pre obchod a technológie
V duchu medzinárodnej spolupráce EÚ zriadila Rady pre obchod a technológie so Spojenými štátmi americkými a s Indiou, ktorých cieľom je podporovať produktívne partnerstvá a riešiť spoločné výzvy.
Svetový obchod
Napriek otrasu, ktorý postihol dodávateľské reťazce v dôsledku pandémie a ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine, sme pokročili v šírení otvorenosti obchodu, kde sa nám v spolupráci s kľúčovými obchodnými partnermi podarilo dosiahnuť markantné úspechy. Konkrétne treba spomenúť rokovania o dohodách o voľnom obchode, ktoré sa podarilo úspešne uzavrieť s Čile a Novým Zélandom, pričom rokovania s Austráliou, Mercosurom, Mexikom, Indiou a Indonéziou pokračujú.
Ekonomická bezpečnosť
Komisia predložila spolu s vysokým predstaviteľom 20. júna novú stratégiu EÚ v oblasti hospodárskej bezpečnosti. Stratégia sa zaoberá otázkami, ako minimalizovať riziká vyplývajúce z určitých hospodárskych tokov v kontexte zvýšeného geopolitického napätia a zrýchlených technologických zmien a zároveň zachovať maximálnu úroveň hospodárskej otvorenosti a dynamiky.